Right foot. Left foot. Inštinkt ma vedie.
V lese to nie je o tom, kto prvý dupne, ale kto si to celé užije a v jednom kuse dôjde do cieľa. Krok po kroku sa predieram divočinou. Dych je krátky, no trail dlhý. Pot steká, no termoregulácia maká. (Vďaka, Craft.)
Nie som tu, aby som niekomu niečo dokazoval. Ale každý meter, čo dám, je malá výhra.
Naj trail? Veľká Fatra. Kombinácia krásy a bolesti, tak to má byť.
Slovenský raj? Láska navždy. Aj keď zo série vypadol, výhľady na Tatry si nesiem v srdci (a v galérii). Tam som aj vyhral. A moja rodina bola pri tom – manželka, dcérka, všetci.
Príprava? Žiadne laborovanie.
Behám, keď to telo dovolí. Les si užívam, nie ho režem.
Oddych je zbraň. A nie vždy ju stihnem nabiť pred štartom – ale čo už.
Na nohách?
Craft Pure Trail X
Pevné, ale svižné. Zbehy? Milujem ich. A tieto tenisky mi v nich kryjú chrbát.
Grip drží, prsty v bezpečí, členky ako v bavlnke.
K dokonalosti im chýba len, aby si ma samé niesli.
Na sebe?
CRAFT Hypervent
Pocit, že nemám nič na sebe – ale v dobrom.
Nič netlačí, nič neodiera, všetko dýcha. Proste lesný ninja.
Na tréning, pretek, ale kľudne aj do obchodu po rožky.
Komfort nie je luxus. Je to základ.
Pretože keď sa štveráš 600 výškových a si na hrane, nechceš riešiť otlaky, čierne nechty alebo pocit, že sa ti šortky zlievajú s pokožkou.
A cieľ?
Objatie manželky. Smiech dcérky.
Ak je aj výhra, fajn. Ale ak nie – nevadí.
Pre mňa je výhra to, že môžem behať. Že objavujem krásu Slovenska cez Běhej lesy.
Či už sám, alebo s kamerou v ruke pre ostatných bežcov.
Čo ma ženie dopredu?
To, že mladší už nebudem.
Že si chcem zdravie a radosť z behu udržať ešte roky.
Lepšie časy? Iste. Ale nie za cenu zranení alebo znechutenia.
Keď sa dá, vypnem sa. Keď nie – len dýcham a bežím. Lebo každé jedno "right foot – left foot" stojí za to.
Lukáš Gdovín
bežec a člen lesnej svorky