Marcel Matanin je bývalý špičkový běžec (PB maraton 2:17:23) a účastník OH v Aténách, ktorý si teraz plní svoje sny a chce postupne štartovať na všetkých "Majstroviach sveta maratónu", teda najväčších maratónov sveta.
Na maratón do Chicaga som sa dostal na základe kvalifikačného času v svojej vekovej kategórii ktorý bol 3:25:00 a keďže som v Ľubľane bežal 3:05 tak kvalifikácia bola vo vrecku už len počkať na potvrdenie registrácie. Čo za nejaký čas aj prišlo a tak začala moja príprava a nakoniec aj cesta do Chicaga.
Za veľkú mláku sme sa vybrali celá skupina keďže v lotérii mali šťastie viacerí. Do Chicaga sme sa vybrali už v stredu aby sme sa trošku popozerali a aklimatizovali na dane podmienky. Mesto je pekné aj keď prvé noci sme troška nespali nakoniec bolo všetko ako má byť.
Vybrali sme si štartovné balíčky a čakali na deň D. Nedeľa ráno nás zobudil celkom silný dážď aj ked sme vstávali celkom skoro okolo 5:00 lebo štart bol 7:30, takže už 5:30 sme sa vybrali na štart bola to celkom mokrá prechádzka cca 20 minút od nášho hotela. Nakoniec sa sme sa dostali k svojim koridorom, kde sme sa rozdelili lebo každý štartoval z iného koridoru. Nakoniec sa dážď okolo 6:00 upokojil a prestalo pršať čiže celá rozcvička a až do štartu bolo príjemné počasie. Nadišiel čas štartu a ja som sa rozbehol spolu so 45 000 bežcami prvé kilometre som troška ladil tempo ale potom som sa rozbehol s držal svoje aj keď to bolo troška rýchlejšie ako som plánoval bežalo sa mi celkom dobre aj keď chvíľu po štarte znova začalo pršať ale to mi už bolo jedno.
Naša skupina fanúšikov nás čakala na 5 km ale bohužiaľ nejako som ich minul tak som čakal až na 20 km kde bolo dohodnuté druhé miesto stretnutia. Na 20 km som ich už videl z diaľky keďže mávali našou vlajkou troška som vybočil aby som sa s nimi pozdravil a bežal ďalej. To že som videl svojich ma veľmi povzbudilo a dodalo síl do druhej polovice. Prvá polovica bola rozbehnutá na čas niekde okolo 2.50:00 aj všetko tomu nasvedčovalo až do 32 km, kde na mňa prišla kríza a musel som postupne spomaliť. Ešte to ako tak išlo do 38 km ale potom to už naozaj bolo veľké trápenie ale keďže atmosféra popri trati bola naozaj skvelá a na druhej strane skoro celú druhú polovicu pršalo tak som musel dobehnúť, lebo na trati by som niekde prechladol pokiaľ by som sa zastavil a len dokráčal do cieľa. Posledné kilometre boli naozaj utrpenie, ale keďže bolo to skvele rozbehnuté povedal som si že to musím dať. Do cieľa som dobehol v čase 2:56:05 aj keď som to ešte chcel dať pod 2:56:00 ale už to nešlo.
Po dobehu do cieľa som ešte stretol najlepšiu maratónkyňu sveta Paulu Radclif ako stojí v cieli a tlieska všetkým čo dobehnú, nedalo mi nepristaviť sa a pozdraviť ju. Bola to skvelá bodka za skvelým aj keď upršaným maratónom v Chicagu.
